Záruky pre maloleté osoby bez sprievodu

1. S ohľadom na všetky konania uvedené v tejto smernici a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 14 až 17, členské štáty:

(a) čo najskôr prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby maloletú osobu bez sprievodu zastupoval a pomáhal jej zástupca s cieľom umožniť jej využívať práva a dodržiavať povinnosti ustanovené v tejto smernici. Vymenovanie zástupcu sa bezodkladne oznámi maloletej osobe bez sprievodu. Zástupca vykonáva svoje povinnosti v súlade so zásadou najlepších záujmov dieťaťa a musí mať na tento účel potrebné odborné znalosti. Osoba, ktorá koná ako zástupca, sa vymení, len ak je to nevyhnutné. Organizácie alebo jednotlivci, ktorých záujmy sú alebo by mohli byť v rozpore so záujmami maloletej osoby bez sprievodu, sa nemôžu stať zástupcami. Zástupca môže byť zároveň zástupcom uvedeným v smernici 2013/33/EÚ;

(b) zabezpečia, aby mal zástupca príležitosť informovať maloletú osobu bez sprievodu o význame a možných dôsledkoch osobného pohovoru, a ak je to vhodné, o tom, ako sa na osobný pohovor pripraviť. Členské štáty zabezpečia, aby zástupca a/alebo právny zástupca alebo iný poradca, ktorých ako takých pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo, boli pri tomto pohovore prítomní a aby mali príležitosť klásť otázky alebo uvádzať pripomienky v rámci, ktorý stanoví osoba, ktorá pohovor vedie.

Členské štáty môžu vyžadovať osobnú prítomnosť maloletej osoby bez sprievodu na osobnom pohovore, i keď je zástupca prítomný.

2. Členské štáty nemusia menovať zástupcu v prípade, ak maloletá osoba bez sprievodu s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne vek 18 rokov pred prijatím rozhodnutia na prvom stupni.

3. Členské štáty zabezpečia, aby

(a) osobný pohovor s maloletou osobou bez sprievodu o jej žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako je uvedené v článkoch 14 až 17 a článku 34, viedla osoba, ktorá má potrebné znalosti o osobitných potrebách maloletých;

(b) rozhodnutie rozhodujúceho orgánu o žiadosti maloletého bez sprievodu pripravil úradník s potrebnými znalosťami o osobitných potrebách maloletých osôb.

4. Maloletým osobám bez sprievodu a ich zástupcom sa bezplatne poskytujú právne a procesné informácie, ako sa uvádza v článku 19, aj v konaniach o odňatí medzinárodnej ochrany stanovených v kapitole IV.

5. Členské štáty môžu na určenie veku maloletej osoby bez sprievodu vykonať v rámci posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu lekársku prehliadku v prípade, že po všeobecných vyhláseniach alebo iných príslušných informáciách majú členské štáty pochybnosti o veku žiadateľa. Ak budú mať členské štáty aj potom pochybnosti o veku žiadateľa, budú predpokladať, že žiadateľ je maloletý.

Každá lekárska prehliadka sa uskutoční tak, aby bola plne rešpektovaná dôstojnosť jednotlivca, aby bola čo najmenej invazívna, a vykonajú ju kvalifikovaní zdravotníci a podľa možností umožní dosiahnuť spoľahlivý výsledok.

V prípade, že sa použijú lekárske prehliadky, členské štáty zabezpečia:

(a) aby bola maloletá osoba bez sprievodu pred posúdením jej žiadosti o medzinárodnú ochranu informovaná v jazyku, ktorému rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie, o možnosti určenia jej veku lekárskou prehliadkou. Súčasťou tejto informácie bude aj informácia o metóde prehliadky a o možných dôsledkoch výsledku lekárskej prehliadky na posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako aj o dôsledkoch toho, keď sa maloletá osoba bez sprievodu odmietne podrobiť lekárskej prehliadke;

(b) súhlas maloletej osoby bez sprievodu a/alebo jej zástupcu s vykonaním lekárskej prehliadky na určenie veku dotknutej maloletej osoby a

(c) aby sa rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu maloletej osoby bez sprievodu, ktorá sa odmietla podrobiť lekárskej prehliadke, nezakladalo výlučne na tomto odmietnutí.

Skutočnosť, že sa maloletá osoba bez sprievodu odmietla podrobiť lekárskej prehliadke, nebráni rozhodujúcemu orgánu prijať rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu.

6. Pri vykonávaní tejto smernice budú mať členské štáty na zreteli v prvom rade najlepšie záujmy dieťaťa.

Ak členské štáty počas konania o azyle zistia, že ide o maloletú osobu bez sprievodu, môžu:

(a) uplatňovať alebo pokračovať v uplatňovaní článku 31 ods. 8, len ak:

(i) žiadateľ prichádza z krajiny, ktorá spĺňa kritériá bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle tejto smernice, alebo

(ii) žiadateľ podal následnú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorá nie je neprípustná podľa článku 40 ods. 5, alebo

(iii) žiadateľa možno z vážnych dôvodov považovať za ohrozenie národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku členského štátu, alebo bol na základe vnútroštátneho práva nútene vyhostený z vážnych príčin súvisiacich s verejnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom;

(b) v súlade s článkami 8 až 11 smernice 2013/33/EÚ uplatňovať alebo pokračovať v uplatňovaní článku 43, len ak:

(i) žiadateľ prichádza z krajiny, ktorá spĺňa kritériá bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle tejto smernice, alebo

(ii) žiadateľ podal následnú žiadosť, alebo

(iii) žiadateľa možno z vážnych dôvodov považovať za ohrozenie národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku členského štátu, alebo bol na základe vnútroštátneho práva nútene vyhostený z vážnych príčin súvisiacich s verejnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom; alebo

(iv) možno krajinu, ktorá nie je členským štátom, vo vzťahu k žiadateľovi odôvodnene považovať za bezpečnú tretiu krajinu podľa článku 38, alebo

(v) žiadateľ orgány zavádzal predložením falšovaných alebo pozmenených dokladov, alebo

(vi) žiadateľ nedobromyseľne zničil doklad totožnosti alebo cestovný doklad, ktorý by mohol pomôcť zistiť jeho totožnosť alebo štátnu príslušnosť, alebo sa tohto dokladu zbavil.

Členské štáty môžu uplatniť body v) a vi) len v jednotlivých prípadoch, ak sa možno opodstatnene domnievať, že žiadateľ sa snaží zatajovať relevantné skutočnosti, ktoré by pravdepodobne viedli k zamietavému rozhodnutiu, a ak sa žiadateľovi pri zohľadnení osobitných procesných potrieb maloletých osôb bez sprievodu v plnej miere umožnilo preukázať závažný dôvod pre konanie uvedené v bodoch v) a vi) vrátane porady s jeho zástupcom;

(c) považovať žiadosť za neprípustnú podľa článku 33 ods. 2 písm. c), ak sa krajina, ktorá nie je členským štátom, považuje vo vzťahu k žiadateľovi za bezpečnú tretiu krajinu podľa článku 38 za podmienky, že je to v najlepšom záujme maloletej osoby;

(d) postupovať podľa článku 20 ods. 3, ak má zástupca maloletej osoby právnu kvalifikáciu podľa vnútroštátneho práva.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 41, poskytnú členské štáty pri uplatňovaní článku 46 ods. 6 vo vzťahu k maloletým osobám bez sprievodu vo všetkých prípadoch aspoň záruky stanovené v článku 46 ods. 7.